História farnosti

Podľa najstarších dokladov bola v Rozhanovciach farnosť už v stredoveku, čo predpokladá aj existenciu farského kostola (pozri nižšie).1 V roku 1340 bol rozhanovským farárom istý Bartolomej. V priebehu 16. a 17. storočia došlo v dôsledku reformácie a protihabsburgských povstaní k vyľudneniu obce a zániku farnosti i spustnutiu farského kostola. V roku 1734 boli Rozhanovce začlenené ako filiálka do obnovenej farnosti v Košických Oľšanoch.2 Počas nasledujúcich storočí tak prichádzal farár z „Olčvára“ (ľudové pomenovanie pre Košické Oľšany) slúžiť bohoslužby do kostola Povýšenia svätého Kríža a počas veľkých sviatkov a slávností zas dochádzali Rozhanovčania na bohoslužby do farského kostola Svätého Štefana Uhorského. Tento stav trval až do 1. júla 1999, kedy bola v Rozhanovciach zriadená Farnosť Sedembolestnej Panny Márie s filiálkami Beniakovce a Vajkovce. Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012, kedy ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas. Ako kapláni vo farnosti pôsobili:

  • ThDr. Dominik Macák, PhD. (2006 – 2009)
  • Mgr. Marek Veľas (2009 – 2011)
  • Mgr. Milan Supek (2011 – 2012)

Z farnosti pochádzajú aj viacerí kňazi, ktorí slávili primičnú svätú omšu vo farskom resp. filiálnom chráme:

  • Jozef Tóth de Sóki, ml. (1805 – 1852, vysvätený 1828 [???])3
  • Andrej Balla (1898 – 1972, vysvätený 1922)4
  • Mgr. Ladislav Árvai (vysvätený 2002)
  • Mgr. Pavol Vandžura (nar. 1979, vysvätený 2006)
  • Mgr. Martin Gazdačko (nar. 1984, vysvätený 2010)
  • Mgr. Štefan Migač (nar. 1988, vysvätený 2014)

Vo farnosti sa v rokoch 1995 až 2013 nachádzal rehoľný dom sestier Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Sestry sa venovali práci s deťmi a mládežou a vyučovaniu rímskokatolíckeho náboženstva na miestnej základnej škole. Z laických spoločenstiev vo farnosti dlhodobo pôsobí Ružencové bratstvo pod vedením Emílie Migačovej. V priestoroch bývalej cirkevnej ľudovej školy sa príležitostne od roku 2008 stretávalo spoločenstvo rodín.

Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991  v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Posledný ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2006. V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi). V obci podľa sčítania v roku 2011 žilo 1 561 občanov rímskokatolíckeho vyznania.5

Kostol Povýšenie sv. Kríža

V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Starší kostol s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža, ktorý bol postavený v roku 1770 na mieste pôvodného stredovekého gotického kostola z polovice 14. storočia (viď vyššie – existencia starobylej farnosti). O existencii staršieho chrámu i jeho patrocínia svedčí aj zápis z biskupskej vizitácie z roku 1746, podľa ktorého sa v obci nachádzal Kostol Najsvätejšej Trojice s popukanými múrmi a prekrytou svätyňou (v blízkosti sa tiež nachádzali ruiny farského domu).6 Výstavbu resp. rozsiahlu obnovu kostola v roku 1770 financovala šľachtičná Judita Soósová, rodená Kapy.7 Od svojej výstavby bol kostol viackrát renovovaný, a to v rokoch 1860, 1882, 1904 (postavená nová veža), 1971 – 1975. Pri poslednej rekonštrukcii chrámu bola odstránená pôvodná  kazateľnica  i oltár, steny boli vybielené a rekonštrukciou prešlo i presbytérium. Doteraz neznámou skutočnosťou je, že autorom nového obetného stola je známy slovenský umelec Alexander Trizuljak (1921 – 1990). Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Súčasťou inventáru je rokoková monštrancia z roku 1763, rokokový kalich z roku 1767 a relikviár z druhej polovice 18. storočia obsahujúci relikvie svätého Kríža. Vo veži kostola sa do roku 1988 nachádzal aj gotický zvon datovaný do roku 1400.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie

Druhým kostolom je mladší kostol Panny Márie Sedembolestnej. S jeho výstavbou sa začalo v roku v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Autorom projektu je doc. Ing. arch. Juraj Koban. Súčasťou stavby sú aj priestory fary a charity. Základný kameň požehnal v roku 1991 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994.8 Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč. Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Pred osadením zvony 16. decembra 2002 požehnal vtedajší farár ThLic. Michal Tkáč.9 V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Autorom tohto diela je sochár František Patočka (1927 – 2002).

Ďalšie sakrálne objekty v obci

Medzi ďalšie sakrálne objekty v obci patria kríže: misijný kríž pri kostole Sedembolestnej Panny Márie (misie: 2000, 2010), kríž pri kostole Povýšenia svätého Kríža, kríž pri vstupe do obce zo smeru od Košických Oľšian, kríž pri vstupe do obce zo smeru od Čižatíc a kríž pri vstupe do obce zo smeru od Vajkoviec. Okrem toho sa vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi nachádza aj budova bývalej Rímskokatolíckej ľudovej školy s priľahlým dvorom postavená v roku 1894.

  1. Monumenta Vaticana Slovaciae, Tomus I. Trnava, 2008. 1117, 1323. ↩︎
  2. Schematismus venerabili cleri dioceseos Cassoviensis, 1938, s. 53. ↩︎
  3. Pozri: https://knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=tothjozefmldesoki ↩︎
  4. Pozri: https://knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=ballaandrej ↩︎
  5. Porov. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách. ↩︎
  6. Porov. ZUBKO, P. Zemplínski a abovskí uniati v Barkóczyho vizitácii, Ružomberok : Verbum, vydavateľstvo KU, 2013, s. 50. ↩︎
  7. Schematismus venerabili cleri dioceseos Cassoviensis, 1938, s. 53. ↩︎
  8. Porov. A je to alebo ako to rástlo. In: Ozveny. Občasník Rímsko-katolíckeho farského úradu sv. Štefana, Košické Olšany, č. 3/1994, s. 1. ↩︎
  9. Porov. Posviacka zvonov. In: Hlas farnosti Sedembolestnej, č. 1/2002, roč. I., s. 2. ↩︎